Škrečok
"Nášho prvého škrečka sme s deťmi našli na sídlisku na ulici. Chúlil sa na kraji pri trávniku. Asi niekomu utiekol alebo ho niekto úmyselne pustil," spomína. Kristíne bolo škrečka ľúto a vzala ho domov. Urobila dobre, pretože pokiaľ je tento tvor zvyknutý žiť v ľudskej spoločnosti, v prírode neprežije viac než niekoľko dní. Nevie si sám obstarať potravu a za chladných nocí, môže zahynúť na podchladenie. Bežne sa však dožíva dvoch až štyroch rokov.
Spočiatku hrýzol "Než si náš nový nájomník zvykol, chúlil sa v kúte krabice, kam sme ho provizórne ubytovali. Nenechal sa hladiť, hrýzol." Potom mu zaobstarali klietku a škrečok si pomaly zvykal na nové prostredie. Kristína pripomína, že škrečok sa dá chovať i v teráriu, ale v klietke lepšie cirkuluje vzduch. Klietka či terárium by mali mať minimálnu dĺžku 50 až 60 centimetrov. Cena kvalitnej klietky sa pohybuje medzi 500 až 1000 korún. Lepšie je, pokiaľ má vodorovné mreže než zvislé, pretože po nich škrečok môže lepšie šplhať. Pozor na vzdialenosť medzi mrežami. Pri príliš veľkej by škrečok mohol utiecť. Napríklad škrečok džungarský sa dokáže pretiahnuť i dvojcentimetrovou medzerou. Sú to veľmi vynaliezavé zvieratká," upozorňuje chovateľka. Raz vraj utiekol z klietky aj im. "Schoval sa za kuchynskú linku a dva dni sme ho nemohli chytiť. Len večer sa ozývalo rôzne škrabanie a ďalšie zvuky," spomína.

Čo nesmie chýbať v klietke
V klietke by rozhodne nemala chýbať kameninová miska a napájačka. Dôležitá je tiež krabička či domček na hniezdo, ktoré si škrečok urobí z poskytnutého materiálu. "Ako podstielka sú vhodné hobliny, na vystlatie domčeka sa osvedčili staré bavlnené handry. V žiadnom prípade sa nesmú ale používať noviny kvôli tlači" poznamenáva Kristína. Škrečok je čulé a hravé zviera. Aby sa nenudil, mal by mať v klietke k dispozícii hračky. Obľúbené sú rôzne rebríky, hojdačky a rôzne preliezačky, ktoré sa dajú kúpiť v obchodoch s chovateľskými potrebami. "Ľuďmi obľúbené koliesko je návykové. Škrečok sa v ňom bude točiť každú noc i niekoľko hodín, čo mu príliš neprospeje. Preto, pokiaľ má iné hračky, neodporúčala by som ho kúpiť," upozorňuje Kristína. Tiež vetvičky z ovocných stromov sú vhodné škrečok sa po nich šplhá a brúsi si o ne zúbky. Do spálne radšej nie Klietka so škrečkom by mala byť postavená na nejakom podstavci, rozhodne nie v prievane, či na vlhkom mieste.
Tiež sa príliš nehodí umiestniť obydlie škrečka do spálne. Škrečok je totiž nočné zviera, takže cez deň väčšinou spí a v noci je aktívny. "Potom by vás mohlo budiť jeho škrabanie, čo je dosť nepríjemné," varuje chovateľka. Pokiaľ sa deti budú chcieť so škrečkom hrať, umožnite im to najlepšie v neskoré popoludnie. "Podľa mojej skúsenosti sa vyplatí mu dávať napríklad v 17 hodín pravidelne potravu a vodu a on si zvykne byť od tejto hodiny aktívny," dopĺňa.
Dobroty a lahôdky
Škrečok si rád pochutí na rôznych semienkach a orieškoch. V obchodoch ponúkajú už pripravenú a vyváženú zmes, obsahujúcu takmer všetky zložky potravy, ktoré škrečok potrebuje. Popri tom nepohrdne ani ovocím či zeleninou. Nevhodná je však cibuľa, pór či kapusta, ktoré môžu nafúknuť. Škrečkovi by sa nemali dávať ani citrusové plody, pretože mnoho malých hlodavcov ich zle znáša.

Párenie už v 30 dňoch
Škrečky sú pohlavne dospelé veľmi skoro a už vo veku tridsať dní sa môžu páriť. Preto ich už od malička držíme oddelené, aby nedošlo k predčasnému páreniu, pretože zdatné potomstvo môže plodiť len riadne vyvinutý jedinec.
Napríklad brezivosť zlatého škrečka trvá asi 16 dní. V jednom vrhu býva päť až desať mláďat, podľa veku samice. Samičky si niekoľko dní pred pôrodom začnú aktívnejšie zháňať hniezdny materiál a vystielať si svoj úkryt, preto by mali mať zaistené dostatok materiálu na vystlatie hniezda. Mláďatá sú pri narodení veľmi malé, holé, nepočujú a majú zalepené oči. Obvykle sa rodia bez problémov jedno po druhom a hneď po očistení začnú sať. Pokiaľ je matka vyrušovaná alebo je neskúsená, môže sa stať, že svoje mláďatá zožerie. To sa tiež môže stať z nedostatku bielkovín.

Asi päť dní po pôrode je možné pozorovať prvé známky srsti. Mláďatá tiež začínajú ohlodávať potravu, ktorú im matka prinesie. Keď dosiahnu vek okolo 14 dní, začínajú svet rozpoznávať očami. Mláďatá, ktoré sa vydajú na prieskum, matka však stále horlivo zanáša späť. Vo veku od 25 dní sú už celkom nezávislé a mali by byť oddelené. Niektoré matky môžu byť totiž agresívne i na svoje vlastné mláďatá. Už za tri týždne sú škrečky pohlavne dospelé. Pozor na cudzopasníky Pokiaľ sa človek rozhodne, že si obstará škrečka, môže si vybrať z celej rady druhov. Majú rôzne zafarbenie i typ srsti.
U nás patria k najobľúbenejším škrečok zlatý, známy tiež ako škrečok sýrsky. Najčastejšie má hnedozlatú farbu, môže mať ale i iné zafarbenie. Škrečok zlatý žije na púšťach a polopúšťach malej Ázie. V roku 1930 ho objavil profesor Aharoni, ktorému sa podarilo odchovať štyri zvieratká, z ktorých sú dnes všetky škrečky, ktoré dnes človek chová. Často sa u nás chová tiež škrečok džungarský. Ten je najviac deväť cm dlhý, máva šedú srsť so šedým prúžkom na chrbte. Má veľmi malé nôžky, ktoré sú väčšinou schované pod telom. "Pri výbere škrečka sa pozrite, či je škrečok čulý, či nemá špinavú alebo zježenú srsť. Tiež by sa nemal neustále škrabať, je to známka toho, že má kožné cudzopasníky," pripomína na záver Kristína Staňková.